Rebelova škola doma

Hovoríme po slovensky. Naša materinská reč je slovenčina.

Dorozumievame sa pomocou viet: Chlapci hrajú hokej.

Vety sa skladajú zo slov: /Chlapci/hrajú/hokej/ 

Slová zo slabík: /Chla/pci/ /hra/jú/ /ho/kej/ 

Slabiky z hlások: /Ch/l/a/p/c/i/ /h/r/a/j/ú/ /h/o/k/e/j/

Hláska je zvuk a písmeno je znak.              .

Slovo chlapci rozdelíme na hlásky: /ch/l/a/p/c/i/ (6)

Slovo chlapci rozdelíme na písmená: /c/h/l/a/p/c/i/ (7)

Hlásky

Slová so samohláskou ä

po b: bábä, bábätko, holúbä, holúbätko, žriebä, žriebätko 

po m: smäd, smädiť, Demänová,mäkký, mäkučký, odmäk, obmäkčiť, zmäkčiť,mäkkýš, mäkčeň, zmätok, pomätený, pamäť, spamätať, naspamäť, pamätník, mädliť, mäso, mäsiar, mäsožravec, mäta

po p: opäť, späť, opätovať, dúpä, päsť, chlápä, chlápätko, napätie, päť,pätnásť, päťdesiat,päťboj, päta, opätok, úpätie

po v: úväzok, zväz, zväzok, záväzok, väčšina, zväčšiť, väčší, vädnúť, deväť, devätnásť, deväťdesiat, devätina, deväťsil, väzy,väzeň, väzenie, obväz, svätý, svätec, nevädza

Väčšinu slov so širokým ä si zapamätáte podľa tejto básničky:

Žriebä, deväť, pamäť,
väzeň, svätý, päť.
Mäso, mäkký, päta,
tie slová sa pamätajú ako jedna veta.

V slovách, ktoré sú odvodené od slov so širokým ä, tiež píšeme široké ä. Napríklad od slova mäso je odvodené slovo mäsiar a podobne.
 

Dvojhlásky: ia, ie, iu, ô

Dvojhlásky čítame ako ija, ije, iju, uo. Dvojhlásky píšeme ako ia, ie, iu v prostriedku slova či slabiky. Na začiatku slova či slabiky ich píšeme ako ja, je, ju. No aj v prostriedku slabiky môžu byť ako ja, je, ju, a to v tom prípade, keď je pred slovom začínajúcim na ja, je, ju pridaná predpona. Napríklad pred v slove zjesť je dvojhláska ie napísaná ako je, pretože základ slova je slovo jesť a to sa začína slabikou je.

Mäkké spoluhlásky: ď, ť, ň, ľ, dž, č, š, ž, dz, c, j

Po mäkkých spoluhláske píšeme väčšinou mäkké i.

Výnimky(slová, kde aj po mäkkej spoluhláske píšeme ypsilon): cylinder(klobúk), Cyril(meno), bicykel, cyklus(opakujúci sa dej), cysta(ochorenie), cytoplazma(tekutina v bunkách), Cyprus(ostrov), motocykel(motorka), cyklón(tornádo), cyankáli(kyanid draselný-jed).

Mäkčeň sa pohádal so spoluhláskami ď, ť, ň, ľ, lebo sa kamarátia so samohláskami i, e. Preto nie ďeťi, ale deti. No niektoré slová sa čítajú tvrdo, aj keď je za d, t, n samohláska i alebo e(pozri nižšie).

Tvrdé spoluhlásky: d, t, n, l, h, ch, k, g

Po tvrdých spoluhláskach píšeme väčšinou ypsilon.

Ale spoluhlásky L a Ľ v kombinácii s i/y je takmer nemožné odlíšiť. Navyše, keď existuje DITINILI DETENELE, aj spoluhlásku Ľ píšeme ako L. No a preto sú určené slová, kde sa po L píše y/ý: lyko(špagát, časť kmeňa stromu), lýtko(časť nohy), lyžica, mlyn, plyn, vplyv(rešpekt), plyš(látka), vzlyk(plač), slych(sluch, počutie), lyže, Lyon(mesto), lýra(hudobný nástroj), lyrik(básnik), lynčovať(týrať) blýskať sa, blyšťať sa(trblietať sa), plynúť, plytvať, splývať, zlyhať, plytký, lysý(plešivý), pomaly. Vo väčšine odvodených slov od týchto slov píšeme tvrdé y, ale pozor na tieto slová: pomaličky, blízko, ligotať sa, blikať. V ostatných slovách po l píšeme tiež mäkké i.

Výnimky(slová, kde aj po tvrdej spoluhláske píšeme mäkké i):

Po H: hijó, híkať, Himaláje(vrchy v Ázii), história, hintov(koč). 

Po CH: archív, architekt, chirurg, chirurgia, chinín(liek), chichotať sa, Achilés(postava zo starogréckych bájí), Archimedes(starogrécky fyzik). 

Po K: kilo(hovorovo kilogram), kilo-(predpona pred jednotkou napr. kilometer), kimono(japonský odev), kiosk(pouličný predajný stánok), kino, kikiríkať, akiste(ak-iste). 

Po G: gitara, gilotína(nástroj na stínanie hláv), Gizela(meno), Margita(meno), gigant(veľký). 

Po D: diktát, Edita(meno), diktafón(nástroj na nahrávanie zvuku), diplom, digestor(odsávač plynov), direktor(riaditeľ), diskotéka, disciplína(poriadok), diskusia, diplomat, dispečing(ústredné riadenie prevádzky alebo zariadenia), kredit, dikobraz(zviera), diskvalifikácia(vylúčenie), dispozícia(rozostavenie), puding, disk, blondína, diplom, bandita, snowbordista, diktátor(krutovládca), dinosaurus, dimenzia(časová línia), nadiktovať, odísť.

Po T: Martin, Timea, Timotej, Tina, Martina, Kristína, antilopa, tiger, Antarktída, Arktída,  antikvariát(predajňa starých kníh), tip(výsledok tipovania), tipovať, matematika,  etika(slušné správanie), gramatika, Bastila(pevnosť v Paríži, ktorá bola zrovnaná zo zemou v roku 1789), romantik, tik-tak, tikajú, gymnastika, nikotín(droga), klimatizácia, kozmetika, motív, detektív, ventilátor.

Po N: Nikolas, Nikolaj, kronika(kniha o minulosti), Nivea(krém), aragonit(minerál), animácia(oživenie), aníz(rastlina), harmonika, mechanik, monitor, nikotín(droga)

POZOR! Slovo typ s tvrdým y znamená druh-typ niečoho. Ale slovo tip s mäkkým i znamená výsledok tipovania. Slovo tím s mäkkým i znamená skupina. Slovo tým s tvrdým y je vyskloňované zámeno to(tým chcem povedať niečo...).

Obojaké spoluhlásky: b, m, p, r, s, v, z, f

Po obojakých spoluhláskach môže nasledovať aj mäkké i, aj ypsilon. Pre prípad obojakej spoluhlásky v strede sú určené takzvané vybrané slová, v ktorých píšeme ypsilon, v ostatných slovách píšeme mäkké i. Vybrané slová sa učia v treťom ročníku. No ak sa prípad obojakej spoluhlásky vyskytne na konci slova je to zložitejšie. Závisí to od druhu slova a v akom je tvare. Napríklad v slove múry bude ypsilon, lebo je v množnom čísle a skloňuje sa podľa slova dub. Ale to až vo vyšších ročníkoch.

Slabiky

Slabiku vyslovíme na jedno otvorenie úst.

Pri písaní delíme slová na konci riadka podľa slabík: la-vi-ca, sta-rá-me, bý-va-nie.

Ak je v slove viacero spoluhlások za sebou, prvá parí prvej slabike a ostatné patria druhej: ses-tra, maj-ster, všet-ci, hoj-dač-ka, zaj-tra.

Dvojhlásky ia, ie, iu a spoluhlásky dz, dž a ch nikdy nerozdeľujeme: mies-to, ne-vä-dza, me-cha-nik!

Spoluhlásky L, Ĺ, R a Ŕ sú slabikotvorné. Spolu s inou spoluhláskou tvoria slabiku: vĺ-ča, stĺ-py, zr-no, ja-bl-ko.

Dlhá slabika je vtedy, keď je v slabike hláska s dĺžňom(á, é, í, ó, ú, ý, ĺ, ŕ) alebo dvojhláska(ia, ie, iu, ô): ko-láč, kôr-ka, spie-vať.

Takzvané pravidlo rytmického krátenia znie, že po dlhej slabike nasleduje zväčša krátka slabika. Výnimky napríklad: tŕ-nie, lís-tie.