Spodobovanie
Spodobovanie je prispôsobenie výslovnosti spoluhlásky nasledujúcej spoluhláske. Čiže daná spoluhláska v danom slove sa inak píše a inak číta. Spodobovanie nastáva vtedy, keď sa v reči stretne znelá spoluhláska s neznelou spoluhláskou, niekedy so samohláskou. Každá párová znelá spoluhláska má svoju párovú neznelú spoluhlásku, na ktorú sa spodobuje.
| Párové znelé | b | d | ď | g | dz | dž | z | ž | h | v |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Párové neznelé | p | t | ť | k | c | č | s | š | ch | f |
| Nepárové znelé (zvučné) | m, n, ň, l, ĺ, ľ, r, ŕ, j | |||||||||
Pomôcka na zapamätanie neznelých spoluhlások: ŠTEFKA CHYSTÁ ČEPIEC. (Š Ť F K CH S T Č P C)
Spodobovanie nástáva: 1.Na začiatku slova: vták(v sa spodobuje na f). 2.Na konci slova: dub(b sa spoobuje na p). 3.Vo vnútri slova: babka(b sa spodobuje na p).
Znelá spoluhláska sa vysloví ako neznelá: 1.ak za ňou nasleduje neznelá spoluhláska(napr. vták vyslovíme ako fták) 2.ak je na konci slova(napr. chlieb vyslovíme ako chliep).
Neznelá spoluhláska sa vysloví ako znelá, ak ňou jedno slovo končí a druhé slovo sa začína znelou spoluhláskou alebo samohláskou(napr. s očami vyslovíme ako z očami, ku kráľovi vyslovíme ako gu kráľovi).
Predložky z a s takmer nie je možné vo výslovnosti rozlíšiť, a preto píšem, kedy sa ktorá používa: predložka z sa viaže s genitívom, čiže ju používame keď sa na dané slovo pýtame z koho/ z čoho(z Domu, z Dana). Predložka s sa viaže s inštrumentálom, čiže sa na dané slovo pýtame s kým/s čím(s Andrejom, s vŕtačkou).
Znelá spoluhláska v sa môže spodobovať na neznelú spoluhlásku f, ale aj na samohlásku u. Na spoluhlásku f sa spodobuje, ak za ním v slove nasleduje neznelá spoluhláska(vták vyslovíme ako fták, včera vyslovíme ako fčera). Na samohlásku u sa spodobuje, ak je na konci slova(lev vyslovíme ako leu).