Zámená
Zámená sú slová, ktoré väčšinou nahrádzajú iné slovné druhy. Je to plnovýznamový ohybný slovný druh, ktorý má vetnočlenskú platnosť. Ale len niektoré druhy zámen vieme ohýbať.
Druhy zámen
Rozoznávame tieto druhy zámen: osobné, zvratné, opytovacie, ukazovacie, neurčité a vymedzovacie.
1.Osobné zámená: Delíme ich na základné a privlastňovacie. Vieme ich skloňovať. Základné osobné zámená nahrádzajú podstatné mená, ktoré vyjadrujú osoby. Sú to: ja, ty, on, ona, ono, my, vy, oni, ony. Privlastňovacie osobné zámená nahrádzajú individuálne privlastňovacie prídavné mená. Sú to: môj, tvoj, jeho, jej, náš, váš, ich.
2.Zvratné zámená: Delíme ich na základné privlastňovacie. Základné zvratné zámená nahrádzajú vo vete predmet, zvrátia ho na rozprávača tej vety. Sú to: sa, si, seba, sebe. Privlastňovacie zvratné zámená poznáme tieto: svoj, svoja svoje.
3.Opytovacie zámená: Niektoré z nich vieme skloňovať. Opytovacie zámená sú napríklad: Koľko? Ako? Koľký/á/é? Aký/á/é? Čo?.
4.Ukazovacie zámená: Odpovedajú na opytovacie zámená (napr. Kde? TAM). Niektoré z nich sa podobajú na príslovky miesta. Ukazovacie zámená sú napríklad: to, tam, vtedy, preto, toľko
5.Neurčité zámená: Tvorí ich opytovacie zámeno s príponou -koľvek, či s príponou -si alebo opytovacie zámeno s predponou hoci-, či s predponou nie-. Neurčité zámená sú napríklad: akokoľvek, hocikde, hocikam, kdekoľvek, kedykoľvek, kamkoľvek, niekto, ktorýsi.
6.Vymedzovacie zámená: Vyjadrujú: totožnosť (taký istý, tenže, takže), odišnosť (ten istý, inakší, iný), súhrnnosť (každý, všetok, všetci, vždy), neúplnosť (nikto, nikde, nič, žiaden) alebo výlučnosť (sám, samý).
Skloňovanie a vzory zámen
Niektoré zámená (napr.: tam) sú nesklonné. Ale iné skloňovať vieme.
Zámeno | Skrátený tvar |
---|---|
mňa | ma |
mne | mi |
teba | ťa |
tebe | ti |
jeho/neho | ho |
jemu | mu |
Niektoré zámená vieme v určitých pádoch skrátiť (napr.: MNE-MI). Vo vetách nie vždy používame skrátené zámená alebo neskrátené zámená (napr.: Daj mne to.-znelo by čudne, a preto Daj mi to., ale zase Mi to daj.-znelo by čudne, a preto Mne to daj.)
Na skloňovanie zámen používame dva vzory: vzor môj a vzor prídavných mien pekný. V neurčitých zámenách skloňujeme iba časť, ktorú tvorí opytovacie zámeno predpona či prípona ostáva v každom tvare rovnaká.
SINGULÁR | PLURÁL | |
---|---|---|
N | Môj/moja/moje | Moji/moje |
G | Môjho/mojej | Mojich |
D | Môjmu/mojej | Mojim |
A | Môjho/moju/moje | Mojich/moje |
L | Mojom/mojej | Mojich |
I | Mojim/mojou | Mojimi |
SINGULÁR | PLURÁL | |
---|---|---|
N | Pekný/á/é | Pekní/é |
G | Pekného/ej | Pekných |
D | Peknému/ej | Pekným |
A | Pekného/ú/é | Pekných/é |
L | Peknom/ej | Pekných |
I | Peným/ou | Peknými |
Spisovné rozprávanie
Častokrát sa stáva, že si ani neuvedomíme, že používame zámená nesprávne. Preto tu uvádzam najčastejšie chyby, a ako to má byť správne.
Skrátené zámená s koncovkou -ňho použime, len ak nahrádzajú životné podstatné mená. Ak neživotné, tak budú len s koncovkou -ň (napr.: Idem po brata - Idem poňho., ale Idem po mlieko - Idem poň.)
Zámeno po používam, ak niečo idem zobrať. Zámeno pre, ak dať. (napr.: Idem, doniesť vodu, ktorú dám koňovi - Idem po vodu pre koňa.)
Zámeno kde používame keď sa pýtame na miesto. Zámeno kam, keď sa pýtame na smer. Napr.: Kde to sme? ale Kam ideme?
Zámeno tie (aj všetky zámená ktoré v sebe slabiku tie majú, ako napr. tieto, tamtie) vyslovujeme tvrdo. Čiže nečítame ,,Ťie", ale Tie.