Rebelova škola doma

Slovesá sú slová, ktoré vyjadrujú, čo osoby, zvieratá a veci robia. Je to ohybný a plnovýznamový slovný druh, ktorý má vetnočlenskú platnosť (čiže môže byť vetným členom). Slovesá, narozdiel od iných slovných druhov, neskloňujeme, ale časujeme. Slovesá delíme na plnovýznamové a neplnovýznamové (pomocné).

Plnovýznamové slovesá(mať-vlastniť, bývať, utekať) majú zreteľný význam; čiže keď plnovýznamové slovesá povieme, vieme si predstaviť im prislúchajúcu činnosť.

Neplnovýznamové (pomocné) slovesá(musieť, chcieť, mať-musieť) používame iba v kombinácii s iným slovom, lebo iba vtedy majú zreteľný význam.

Sloveso byť môže byť aj plnovýznamové, aj neplnovýznamové. Plnovýznamové je vtedy, ak ho môžeme nahradiť slovesom nachádzať sa-existovať. Inak je neplnovýznamové.

Slovesný tvar môže byť jednoduchý(Napr. Bývam.) alebo zložený(Napr. Budem bývať.)

Gramatické kategórie a časovanie slovies

Slovesám určujeme tieto gramatické kategórie: osoba(prvá, druhá, tretia), číslo(jednotné, množné), čas(minulý, prítomný, budúci), spôsob(oznamovací, rozkazovací, podmieňovací), vid(dokonavý, nedokonavý) a rod(činný, trpný)

Osoba, číslo a časovanie slovies

Osoba môže byť prvá, druhá alebo tretia. Prvá osoba sa používa, ak sa hovorí o činnosti ktorú vykonáva rozprávač. Jej osobné zámená sú ja a my. Druhá osoba sa používa, ak sa hovorí o činnosti, ktorú vykonáva ten, komu rozprávač rozprávanie adresuje. Jej osobné zámená sú ty a vy. Tretia osoba sa používa, ak sa hovorí o činnosti, ktorú vykonáva niekto iný, o kom rozprávač hovorí. Jej osobné zámená sú on, ona, ono a oni/ony.

Číslo je rovnaké ako pri iných slovných druhoch.

Časovanie je ohýbanie slovies podľa ich osôb a čísel. Uvádzam tu príklady časovania na slovesá ROBIŤ a PÍSAŤ:

Slovesný čas a spôsob

Čas môže byť minulý(keď hovoríme o činnosti, ktorá sa stala, napr.:robil), prítomný(keď hovoríme o činnosti, ktorá sa deje, napr.:robí) a budúci(keď hovoríme o činnosti, ktorá sa stane, napr.:bude robiť).

Spôsob môže byť oznamovací(robí), rozkazovací(Rob!) a podmieňovací(robil by, keby...). Oznamovací spôsob môže byť vo všetkých časoch aj osobách. Rozkazovací môže byť len v prítomnom čase a len v druhej osobe aj jednotného čísla(Rob!), aj množného čísla(Robte!), alebo v prvej osobe len množného čísla(Robme!)

Podmieňovací spôsob môže byť v každej osobe a len v prítomnom alebo minulom čase. Vytvárame ho pomocou slov keby a by. V minulom čase k nemu pridáme sloveso byť v minulom čase (čiže BOL).

1.osoba, singulár, prítomný čas, podmieňovací spôsob: Kradol by som...

1.osoba, singulár, minulý čas, podmieňovací spôsob: Bol by som kradol...

Slovesný vid a rod

Vid môže byť dokonavý alebo nedokonavý. Dokonavý vid je vtedy, ak je dej(čiže činnosť, ktorú sloveso predstavuje) dokončený(napr. urobiť). Často má predponu. Nedokonavý vid je vtedy, ak je dej neukončený(napr. robiť). Z nedokonavého vidu tvoríme zložený budúci čas. Z dokonavého zložený budúci čas urobiť nemôžeme. (Napr. Budem robiť-zložený budúci čas, čiže nedokonavý vid. Budem urobiť NIE, ale Urobím-jednoduchý budúci čas, čiže dokonavý vid).

Rod môže byť činný alebo trpný. Činný je vtedy, ak je vo vete prítomný reálny vykonávateľ deja. Trpný vtedy, ak nie je. (Napr. Murári stavajú domy-vykonávateľ deja, čiže murári, je prítomný, takže činný rod. Domy sa stavajú-samé sa nemôžu stavať, takže trpný rod. Čokoládu vyrábajú vo Švajčiarsku-vykonávateľ deja, čiže oni, je prítomný, takže činný rod. Čokoláda je vyrábaná vo Švajčiarsku-vykonávateľ deja nie je prítomný, takže trpný rod.).

Neurčité slovesné tvary

Neurčité slovesné tvary, sú tvary, pri ktorých nevieme určiť gramatické kategórie slovesa (osobu, číslo, čas), aj keď vieme určiť vid a niekedy aj rod. Ale niektoré neurčité slovesné tvary vieme skloňovať ako prídavné, prípadne podstatné meno. Neurčité slovesné tvary sú: neurčitok, prechodník, činné príčastie, trpné príčastie a slovesné podstatné meno.

Neurčitok je základný tvar slovesa. Končí sa na -ť. Príklady: písať, robiť.

Prechodník používame vo vetách, v ktorých sa prelínajú dva deje s rôznym časovým trvaním, na vyjadrenie dlhšieho deja(Čítajúc knihu som začul podozrivý zvuk.). Prechodník je zakončený na -úc, -iac. Príklady: pišúc, robiac.

Činné príčastie je zakončené na -úci, -úca, -úce, -iaci, -iaca, -iace. Príklady: pišúci, robiaca.

Trpné príčastie používame vo vetách, v ktorých z predmetu urobíme podmet(Oni-podmet/Čokoládu-predmet vyrábajú-prísudok vo Šavajčiarsku. Čokoláda-podmet je vyrábaná-prísudok vo Švajčiarsku.). Trpné príčastie je zakončené na -ný, -ná, -né, -tý, -tá, -té. Príklady: písaný, robený.

Slovesné podstatné meno je podstatné meno utvorené zo slovesa. Väčšinou je zakončené na -nie. Príklady: písanie, robenie.