Rebelova škola doma

Lexikológia (z gréčtiny lexis - slovo a logos - veda, náuka) je jazykovedná disciplína, ktorá skúma slovnú zásobu. Slovná zásoba (lexika) sú všetky slová, ktoré daný jazyk obsahuje. Existuje aj tzv. individuálna slovná zásoba, čo sú všetky slová daného jazyka, ktorý jednotlivec ovláda. Spravidla platí, že čím viac čítate, tým viac si obohacujete vašu individuálnu slovnú zásobu.

Klasifikácia (triedenie) slov

Triedenie slov podľa významu: slovné druhy, synonymá, antonymá, homonymá

Podľa významu slová rozdeľujeme na 10 slovných druhov: podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá, príslovky, predložky, častice a citoslovcia. 6 z nich je plnovýznamových (podstatné a prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá a príslovky) a 4 sú neplnovýznamové (predložky, spojky, častice a citoslovcia). Plnovýznamové slová majú plný význam a neplnovýznamové ho nemajú. Napríklad keď prídete do obchodu a poviete ,,Pomaranče!", všetci budú vedieť, čo tým myslíte. Ale ak poviete ,,Pri!", tak to nebude vedieť nikto.

Podľa významu rozlišujeme ešte tieto zvláštne skupiny slov: synonymá, antonymá, homonymá a paranymá. Synonymá sú slová, ktoré znejú inak, ale ich význam je rovnaký alebo podobný (napríklad múdry-chytrý-inteligentný alebo hovno-výkal-exkrement). Antonymá (opozitá) sú slová, ktoré majú opačný význam (napríklad dobrý-zlý). Homonymá sú slová, ktoré znejú aj píšu sa úplne rovnako, ale ich význam je iný (napríklad vodička ako voda a vodička ako šoférka). Paranymá sú slová, ktoré znejú alebo sa píšu podobne (nie rovnako), ale ich význam je iný (napríklad byť-biť alebo hudobný-chudobný).

Triedenie slov podľa dobového výskytu a spisovnosti

Podľa dobového výskytu rozoznávame historicky bezpríznakové slová a historicky príznakové slová. Historicky bezpríznakové slová sa používajú od najstarších čias až dodnes (napríklad mama, pes, ja...). Historicky príznakové slová sú staré slová a nové slová (neologizmy). Staré slová delíme na archaizmy (dnes sa nepoužívajú, lebo máme na danú vec nové slovo, napríklad švec-obuvník), historizmy (dnes sa nepoužívajú, lebo dané predmety alebo javy zanikli, napríklad dereš) a zastarané slová (na danú vec máme nové slovo, ale niektorí starší ľudia dodnes používajú staré slovo, napríklad apatieka-lekáreň). Nové slová (neologizmy) vstúpili do jazyka len nedávno (napríklad smartfón, lockdown...).

Podľa spisovnosti delíme slová (aké prekvapenie) na spisovné a nespisovné. Spisovné vieme nájsť v slovníkoch. Poznáme veľa druhov nespisovných slov, ale na základnej škole sa učí o dvoch: slangové slová (slang, sociálne nárečie) a nárečové slová (dialektizmy). Slangové  (čítaj slengové) slová používajú isté skupina ľudí, z ktorých má každá svoj slang (napríklad žiaci a študenti používajú slangové slová ako deják, geoška, učka atď.). Nárečové slová používajú ľudia žijúci v určitých zmepisných oblastiach, z ktorých má každá svoje vlastné nárečie (na Slovensku máme rôzne nárečia - napríklad záhorské, šarišské, zemplínske atď.).

Nemusíte vždy hovoriť spisovne. Aj nespisovné slová patria do vyjadrovania. V určitých situáciách sú dovolené (rozprávanie sa s kamarátom), ba priam potrebné (jasné že folklórne súbory používajú nárečie, knihy zo študentdkého prostredia používajú študentský slang atď.). V iných situáciách sa však ich používaniu musíme vyvarovať (najmä vo formálnom styku, vo vedeckej komunikácii, pri písaní novinových článkov, televízni a rozhlasoví moderátori by tiež mali rozprávať spisovne...). Nasledujúca tabuľka obsahuje zoznam slov, ktoré často používame bez toho, aby sme si to uvedomili. Zíde sa ju naučiť, aby sme vedeli, ako rozprávať spisovne.

Triedenie slov podľa expresívnosti (citového zafarbenia)

Podľa expresívnosti (citového zafarbenia) delíme slová na neutrálne (napríklad dom, syn, auto...) a expresívne (citovo zafarbené). Expresívne slová môžu mať kladné (pozitívne), ale aj záporné (negatívne) citové zafarbenie.

Slová s kladným (pozitívnym) citovým zafarbením sú deminutíva, eufemizmy, hipokoristiká a detské slová. Deminutíva (zdrobneniny) vyjadrujú, že niečo je malé alebo milé, používame ich aj pri rozhovoroch s deťmi (napríklad domček namiesto dom). Eufemizmy zjemňujú význam slova, keď chceme byť decentný alebo empatický (napríklad zosnul alebo opustil tento svet namiesto zomrel, zaokrúhlil sa namiesto pribral...). Hipokoristiká (familiárne slová, rodinné slová, maznavé slová, laudatíva) používame pri oslovovaní blízkych osôb (napríklad miláčik, srdiečko, Janíčko, mamička...). Hiporistiká sú často zároveň aj zdrobneninami. Detské slová používame pri komunikácii s deťmi (napríklad bakaný-škaredý, papať...).

Slová zo záporným (negatívnym) citovým zafarbením sú augmentatíva, pejoratíva, nadávky a vulgarizmy. Augmentatíva majú zveličujúci charakter (napríklad domisko). Pejoratíva (hanlivé slová) zhoršujú význam slova (napríklad zdochol namiesto zomrel). Pejoratíva sú často zároveň aj augmentatívami. Nadávky (dysfemizmy) a vulgarizmy sú slová, ktoré sa používajú buď ako vyjadrenie negatívneho a silne emotívneho postoja, alebo ako prostriedok ,,úľavy" pri nepríjemnej situácii. V spoločnosti je používanie týchto slov považované za nevhodné. V niektorých zdrojoch som našiel, že nadávky a vulgarizmy sú to isté. V iných zase bolo uvedené, že nadávky (slová ako debil, slopať atď.) sa považujú za mierne neslušné, zatiaľ čo vulgarizmy (nazývané aj tabuizovaná lexika, príklady si viete domyslieť) za naozaj nevhodné.

Obohacovanie slovnej zásoby

Tvorenie slov: odvodzovanie a skladanie

Slová vieme tvoriť dvomi spôsobmi: odvodzovaním a skladaním. Odvodzovaním slová tvoríme predponou (napríklad slovo prepísať sme vytvorili pridaním predpony pre- k slovu písať), príponou (napríklad slovo skákajúci sme vytvorili pridaním prípony -úci ku koreňu slova skákať), predponou a príponou naraz (napríklad slovo preskakujúci) a bezpríponovým tvorením (napríklad slovo let zo slova letieť). Keď slová skladáme, tak z viacerých slov vytvoríme jedno slovo (napríklad slovo autoatlas sme vytvorili skaldaním zo slov auto+atlas, zemeguľa zo slov zem+guľa...).

Skracovanie slov

Slová skracujeme, aby sme si uľahčili rozprávanie alebo písanie. Pritom nám vznikajú viaceré typy skratiek: textové skratky, iniciálové skratky, iniciálové skratkové slová a skratkové slová. 

Textové (grafické) skratky (niekedy im hovoríme len ,,skratky") sa používajú v písomnom prejave, vždy za nimi píšeme bodku a čítame ich celým slovom (príklady: napr. resp. atď. a pod. stor.).

Značky majú zväčša medzinárodný charakter a bodku za nimi nepíšeme (príklady: S ako síra, O ako kyslík, m ako hmotnosť, t ako čas, kg ako kilogram, f ako forte, € ako euro...).

Iniciálové skratky vznikajú zo začiatočných písmen viacslovných pomenovaní, čítame ich ako písmená abecedy. Neskloňujú sa a ak, tak iba v neformálnom styku (príklady: SR čítame ako es-er a znamená to Slovenská republika, ZŠ čítame ako zé-eš a znamená to základná škola).

Iniciálové skratkové slová (niekedy im hovoríme iba ,,skratkové slová") sú tvorené zo začiatočných písmen alebo začiatočných slabík, vyslovujú sa ako slová a nepíšeme za nimi bodku (príklady: TANAP ako Tatranský národný park, INTERPOL ako international police). Niektoré z nich sa skloňujú. V takom prípade pridávame príslušnú skloňovaciu koncovku pomocou pomlčky (napríklad Rozprávali sme sa o TANAP-e.).

Skratkové slová sú skratky, ktoré používame iba v neformálnom styku (príklady: kilo ako kilogram, klíma ako klimatizácia).

Preberanie slov z cudzích jazykov

Mnoho slov sme prebrali z iných jazykov. Podľa toho rozlišujeme slová pôvodné (domáce), ktoré majú slovenský pôvod, a slová prevzaté, ktoré sme prevzali z iných jazykov. Prevzaté slová ďalej delíme na zdomácnené slová (ktoré sme si prispôsobili podľa našich gramatických pravidiel a v súčasnosti ich už nevnímame ako cudzie; napríklad slovo bryndza pochádza z rumunčiny, balkón z francúzštiny guláš z maďarčiny...), internacionalizmy (sú rovnaké alebo pôvodné v rôznych jazykoch, väčšinou pochádzajú z gréčtiny alebo latinčiny; napríklad centrum, legislatíva, kresťanstvo, akadémia...) a cudzie slová.

Cudzie slová vnímame ako cudzie, často nie sú prispôsobené slovenskej gramatike. Preto sa stáva, že niekedy píšme v cudzích slovách aj po tvrdej spoluhláske i a aj po mäkkej spoluhláske y. Príklady cudzích slov sú vineta (etiketa-nálepka na fľaši), kupé (oddelenie v železničnom vozni), resumé (zhrnutie textu), párty (oslava), Déja vu (falošný pocit, že danú situáciu sme už niekedy v minulosti zažili) atď. Významy cudzích slov si vieme nájsť v slovníku cudzích slov.

Spájanie slov do viacslovných pomenovaní: združené pomenovania a frazeologizmy

Poznáme dva druhy druhy viacslovných pomenovaní: združené pomenovania a frazeologizmy. Združené pomenovanie je spojenie viacerých slov, ktoré tak utvoria jeden lexikálny význam (príklady: občiansky preukaz, triedna kniha...).

Frazeologizmus je spojenie viacerých slov, ktoré majú ustálený prenesený význam. Frazeologizmom môže byť slovné spojenie, veta, alebo aj súvetie. Významy frazeologizmov si vieme nájsť vo frazeologickom slovníku. Nasledujúci zoznam obsahuje frazeologizmy najčastejšie sa vyskytujúce v knihách a v testoch:

FRAZEOLOGIZMY S ČASŤAMI ĽUDSKÉHO TELA:

HLAVA

neviem, kde mi hlava stojí - som zaneprázdnený, mám toho veľa, nezvládam to

tancovať  niekomu po hlave - nerešpektovať niekoho, bez problémov konať proti jeho vôli

postaviť sa na hlavu - chcieť niečo veľmi

vypadlo mi to z hlavy - zabudol som to

mať maslo na hlave - nebyť bez viny

umývať niekomu hlavu - karhať niekoho

JAZYK

mať niečo na jazyku - chcieť ešte niečo povedať

potkol/pošmykol sa mu jazyk - povedal, čo nechcel

mať podrezaný jazyk - veľa rozprávať, byť výrečný

mať jazyk ostrý ako britva - ubližovať rečou

držať jazyk za zubami - byť ticho

mať maškrtný jazyk - byť maškrtný

OKO, ZUB

oko za oko, zub za zub - vinníkovi treba urobiť presne to, čo on urobil obeti

mať oči všade - všetko vnímať

robiť si u niekoho očko / dobré oko - získavať niečiu priazeň

akoby mu z oka vypadol - podobá sa naňho

NOHA, RUKA

samá ruka, samá noha - vychudnutý

skaderuka-skadenoha - prišelec, človek neznámeho pôvodu, o ktorom sa veľa nevie

vziať nohy na plecia - rýchlo utiecť

priložiť ruku k dielu - aktívne pomáhať pri spoločnej práci

položiť/dať za niekoho/niečo ruku do ohňa - byť si niekým/niečím úplne istý

FRAZEOLOGIZMY SO ZVIERATAMI:

roniť krokodílie slzy - plakať veľmi alebo predstierať plač

streliť capa - povedať hlúposť

nebude zo psa slanina ani z vlka baranina - človeka nemožno zmeniť, ostane taký, aký je

my o vlku, vlk za dverami / spomeň čerta a je tu - prišiel niekto, o kom sme práve hovorili

pod psa - veľmi zlý, úbohý (o podmienkach a štandardoch)

hanbiť sa ako pes - veľmi sa hanbiť za niečo

psy brešú, ale karavána ide ďalej - ľudia kritizujú, ale tým sa nič neovplyvní

mať hrošiu kožu - byť odolný

mať zajačie úmysly - chieť utiecť, pripravovať sa na útek

pracovať slimačím tempom - pracovať veľmi pomaly

mať sloniu pamäť - mať dobrú pamäť

MYTOLOGICKÉ FRAZEOLOGIZMY

ariadnina niť - pomôcka, ktorá človeku pomôže dostať sa z nepríjemnej situácie

augiášov chliev - extrémny neporiadok

achillova päta - ľahko zraniteľné, citlivé miesto

damoklov meč - dlhodobé nebezpečné ohrozenie

pandorina skrinka - prameň všetkého zla, utrpenia a biedy

sizyfovská práca - namáhavá práca, ktorá nemá zmysel

rozťať gordický uzol - nájsť jednoduché riešenie na zložitý problém

jablko sváru / paridovo jablko - niečo, čo zapríčinilo nezhody, konflikt

BIBLICKÉ FRAZEOLOGIZMY:

šalamúnske rozhodnutie/riešenie - sofistikované, prefíkané riešenie sporu

sodoma-gomora - stav, keď sa nedodržujú pravidlá a každý si robí, čo chce

jama levová - situácia, v ktorej sa cítime veľmi zle (napr. odpovedanie pred učiteľom :-))

dobrý samaritán - človek, ktorý veľmi pomáha druhým a obetuje sa pre nich

neveriaci Tomáš - skeptický človek, ktorý ničomu neverí a všetko spochybňuje

Judáš - zradca

Tvorenie obrazných pomenovaní

Slovnú zásobu vieme obohacovať aj tvorením obrazných pomenovaní. Najznámejšie obrazné pomenovania sú metafora a metonymia.

Metafora je prenesený význam na základe vonkajšej podobnosti. Metaforu používame v bežnej hovorovej reči. Pomenovania mnohých vecí vznikli práve na základe toho, že pripomínajú niečo svojou vonkajšou podobnosťou. Napríklad vodovodný kohútik, hrebeň hôr, zub stolička, hodinové ručičky. Takýchto príkladov určite nájdete v našom jazyku mnoho. V umeleckej literatúre sa metafora vyznačuje svojou originalitou, jej úlohou je text urobiť zaujímavejším, vyzdvihnúť jeho umeleckú úroveň (v poslednom lúči starootcovská horela roľa). Osobitným druhom metafory je personifikácia, pri ktorej veciam a zvieratám ľudské vlastnosti a schopnosti (zem spieva, nebo plače, hory zvolali, poddaných krvou napitá pôda domov ma volá).

Metonymia je prenesený význam, na rozdiel od metafory však nejde o vonkajšiu podobnosť, ale o určitú vnútornú súvislosť. Podobne ako metafora aj metonymia je v bežnej reči používaná. Sú to ustálené slovné spojenia ako: hlava rodiny, živiť sa rukami, podať pomocnú ruku, ale aj ako čítať Dostojevského, počúvať Bacha, recitovať Hviezdoslava. V umeleckých textoch metonymia taktiež ako metafora je používaná originálnym spôsobom, čím vyzdvihuje estetiku textu. Osobitným druhom metonymie je synekdocha, kedy celkom pomenujem časť, alebo opačne, časťou celok (stoj noha, hlava na hlave, odišiel celý kostol).

Slovníky

Slovník je zoznam tzv. hesiel (slov alebo výrazov, ale niekedy aj znakov, symbolov alebo obrazov), ktorý každému z nich priraďuje nejakú informáciu (napríklad preklad do iného jazyka, vysvetlenie hesla, správny pravopis a gramatiku hesla atď.). Heslá musia byť v slovníku usporiadané nejakým logickým spôsobom (podľa abecedy, podľa významu). Poznáme knižné aj elektronické slovníky. Náuka o spracuvávaní a zostavovaní slovníkov sa nazýva lexikografia.

Podľa spôsobu usporiadania hesiel rozlišujeme slovníky abecedné, tematické, frekvenčné a ďalšie. Abecedný slovník má heslá usporiadané podľa abecedy. Abecený slovník podávajúci výklad pojmov z oblasti vedy alebo umenia nazývame terminologický. Ďalším zaujímavým typom abecedného slovníka je retrográdny slovník. Slová v ňom sú v ňom abecedne usporiadané nie podľa prvého písmena, ale podľa poslednej slabiky. Takýto slovník slúži na vyhľadanie rýmov, keď chceme písať báseň. Vecný slovník usporadúva slová podľa ich významu a príbuznosti. Frekvenčný slovník má heslá usporiadané podľa frekvencie ich výskytu.

Podľa informácie priradenej k heslu rozlišujeme slovníky prekladové, výkladové, synonymické, etymologické, normatívne (pravopisné a ortoepické) a ďalšie. Prekladový slovník priraďuje k textu preklad do jedného alebo viacerých jazykov. 

Výkladový slovník podáva výklad, čiže vysvetlenie významu slova. Často k nemu priraďuje aj doplnkové informácie, napríklad správnu výslovnosť, skloňovanie alebo príklady použitia hesla. Najznámejší slovenský výkladový slovník je krátky slovník slovenského jazyka, ktorý obshaje informácie o približne 60 tisíc slovenských slovách. Je oficiálnou kodifikačnou príručkou, čo znamená, že ak si chcete overiť správnosť vášho výrazu, skloňovania, výslovnosti a podobne, môžete sa obrátiť aj na tento slovník. Obšírnejší slovenský slovník je slovník slovenského jazyka, ktorý obsahuje až 120 tisíc slov. Avšak tento slovník sa narozdiel od krátkeho slovníka neaktualizuje, a teda informácie o niektorých slovách v ňom (spisovnosť, správne skloňovanie, správna výslovnosť...) už dnes neplatia. Pripravuje sa však takzvaný slovník súčasného slovenského jazyka, ktorý už bude obsahovať aktuálne informácie. Jeho plánovaný rozsah je 200 tisíc slov. Osobitným typom výkladového slovníka je slovník cudzích slov (ktorý vysvetľuje význam cudzích slov) a frazeologický slovník (ktorý vysvetľuje význam frazeologizmov).

Synonymický slovník obsahuje synonymá k heslu. Etymologický slovník obsahuje informáciu o pôvode slova (či je domáce alebo prevzaté z nejakého iného jazyka, čo znamenalo v minulosti, z čoho to slovo vzniklo atď.). Normatívne slovníky sú pravopisné a ortoepické. Pravopisný slovník priraďuje k heslu správny pravopis a skloňovanie. Ortoepický slovník obsahuje informácie o správnej výslovnosti.