Rímske čísla
29. 12. 2016
Ešte dnes sa niekedy používajú čísla zo starovekého Ríma. Napríklad pri označovaní kapitol, sektorov, ale aj čísel na niektorých ciferníkoch hodín. Pri počítaní sú však nepraktické.
| Rímske číslice | I | V | X | L | C | D | M |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Zapísané arabsky | 1 | 5 | 10 | 50 | 100 | 500 | 1000 |
Pravidlá pre zápis rímskych čísel
- Najprv zapíšeme číslo najvyšším znakom ako sa dá, potom ho upresňujeme nižšími znakmi. Napríklad 88: najvyššie sa dá zapísať ako L. No od päťdesiat do 88 chýba ešte 38. 38 sa najvyššie dá zapísať ako XXX. No chýba ešte osem. To najvyššie zapíšeme ako V. No chýbajú ešte 3 a to zapíšeme ako III. Takže 88 je LXXXVIII.
- V jednom čísle sa môžu znaky I, X, C, M opakovať za sebou maximálne 3 krát a znaky V, L, D sa nemôžu opakovať vôbec.
- Ak by sa znak mal opakovať 4-krát odpočítame od vyššieho radu. Napríklad číslo 4: nie IIII, ale IV(jeden do päť).
- Ale odpočítať môžeme: od V a X iba I, od L a C iba X, od D a M iba C. Takže 59 nebude IL ale XLIX.