Rebelova škola doma

Malá časť chemických zlúčenín má takzvané triviálne názvy, ktoré vznikli v dobe, keď vedci ešte nepoznali zloženie a štruktúru chemických prvkov. Niektoré historické názvy pretrvali dodnes(amoniak, močovina, kyselina octová). Triviálne názvy zlúčenín nemajú žiadnu súvislosť z ich zložením a štruktúrou. Systémový názov tvorí v slovenčine spravidla podstatné meno vyjadrujúce kategóriu zlúčeniny (kyselina, oxid, uhličitan atď.) a prídavné meno vyjadrujúce prvok, ktorý je v katióne.

Prídavné meno je odvodené od slovenského názvu prvku a má príponu podľa kladného oxidačného čísla. Oxidačné číslo atómu je pomocné číslo vyjadrujúce počet elektrónov, ktorý atóm použil na tvorbu chemickej väzby. Nezlúčeným atómom a tiež zlúčeným atómom s rovnakou hodnotou elektronegativity sa priraďuje oxidačné číslo nula. Oxidačné číslo atómu sa zapisuje rímskym číslom k značke prvku vpravo hore. Zlúčeným atómom s odlišnou hodnotou elektronegativity sa priraďuje kladné(I až VIII) a záporné(-I až -IV) oxidačné číslo.

V názvoch niektorých zlúčenín sa používajú grécke číslovkové predpony.

Dvojprvkové zlúčeniny

Poradie prvkov v názve je opačné ako poradie prvkov vo vzorci. Názov tvorí podstatné meno s príponou -id odvodené od medzinárodného názvu prvku, ktorý je anión a prídavné meno s príponou podľa kladného oxidačného čísla odvodené od slovenského názvu prvku, ktorý je katión. 

Na utvorenie názvu alebo vzorca si treba zapamätať hodnoty záporných oxidačných čísel: Kyslík má v oxidoch oxidačné číslo -II. Síra má v sulfidoch oxidačné číslo -II. Chlór, fluór, bróm a jód majú v halogenidoch oxidačné číslo -I. Vodík má v hydridoch oxidačné číslo -I (ale v ostatných zlúčeninách má oxidačné číslo I) a uhlík v karbidoch -IV. Súčet oxidačných čísel vo vzorci sa rovná nule. 

Utvor názov NaCl: 1.Druhý v poradí je chlór, a tak podstatné meno bude chlorid. 2.Napíšem si oxidačné číslo, ktoré poznám NaCl^-I. 3.Vzhľadom na to, že súčet oxidačných čísel sa rovná nule(čiže oxidačné číslo katiónu a oxidačné číslo aniónu musia byť navzájom opačné čísla-tie majú rovnakú absolútnu hodnotu, ale líšia sa znamienkom), tak oxidačné číslo  sodíka bude I. 3.Oxidačné číslo I má príponu -ný, takže chlorid sodný.

Utvor vzorec oxidu uhoľnatého: 1.Zapíšeme si značky prvkov C O 2.Doplníme si oxidačné čísla, ktoré poznáme: uhoľnatý-II a kyslík má v oxidoch -II, takže C^IIO^-II. 3.Uhlík a kyslík majú navzájom opačné oxidačné čísla, takže vzorec je hotový CO.

Vo vzorcoch sú však aj dolné čísla za značkami prvkov. Platí, že horné z dolným násobím, potom pravé z ľavým sčitujem a vyjde mi nula.

Utvor vzorec oxidu uhličitého: 1.Zapíšeme si značky prvkov C O. 2.Zapíšeme si oxidačné čísla, ktoré poznáme: uhličitýIV a kyslík má v oxidoch -II. C^IVO^-II 3.Koľkokrát dva je štyri? 4:2=2 Vzorec je CO_2.

Utvor názov FeBr₃: 1.Druhý v poradí je bróm, a tak bude podstatné meno bromid. 2.Doplníme si oxidačné číslo, ktoré poznáme: FeBr₂^-I. 3.Horné z dolným násobím: 2 krát -I je -II. 4.Vzhľadom na to, že súčet oxidačných čísel sa rovná nule(čiže oxidačné číslo katiónu a oxidačné číslo aniónu musia byť navzájom opačné čísla-tie majú rovnakú absolútnu hodnotu, ale líšia sa znamienkom), tak oxidačné číslo  železa bude II. 5.Oxidačné číslo II má príponu -natý, takže bromid železnatý.

Lenže čo ak bude mať katión nepárne oxidačné číslo? V takom prípade platí krížové pravidlo. Krížové pravidlo znamená že aké oxidačné číslo bude mať katión, také číslo za značkou prvku bude mať anión a naopak.

Utvor vzorec oxidu železitého: 1.Napíšem si značky prvkov. Fe O. 2.Doplním si oxidačné čísla Fe^IIIO^-II. 3.Hop! Tri nie je deliteľné dvomi, a preto využijem krížové pravidlo Fe₂O₃.

Triviálne názvy

Iba iriviálne názvy má šesť dvojprvkových zlúčenín: amoniak-NH_3, chlorovodík-HCl, fluorovodík-HF  bromovodík-HBr, jodovodík-HI a sulfán-H₂S. Amoniak sa vo vode správa ako hydroxid(hydroxid amónny-NH₄OH). Ostatných päť zlúčenín sa správa ako kyselina(kyselina sulfánová-H₂S, kyselina chlorovodíková-HCl atď.).

Hydroxidy

Hydroxidy sú chemické látky skladajúce sa z katiónu kovu(K⁺, Ca⁺, Fe⁺...) alebo amónneho katiónu(NH₄⁺) a hydroxidového aniónu(OH^-). Názvy hydroxidov sa tvoria takto: Podstatné meno je hydroxid a prídavné meno je buď utvorené z kovu s príponou podľa jeho oxidačného čísla, alebo je to hydroxid amónny(NH₄OH). Vzorce hydroxidov sa tvoria podobne ako vzorce halogenidov: aké oxidačné číslo má kov, také číslo bude mať za zátvorkou dolným indexom hydroxidový anión. Hydroxid železitý-Fe(OH)_3, hydroxid sodný-NaOH atď.

Kyslíkaté kyseliny

Kyslíkaté kyseliny sú zlúčeniny, ktoré tvorí katión vodíka a anión kyslíka spojeného s iným nekovom. Vzorec zapisujeme v tomto poradí: vodík, nekov, kyslík. Názov sa tvorí takto: podstatné meno je kyselina a prídavné meno je odvodené od nekovu v anióne a má príponu podľa kladného oxidačného čísla.

Utvor vzorec kyseliny dusičnej: 1.Napíšeme si značky prvkov H N O 2.Doplníme si oxidačné čísla. Vodík má vždy oxidačné číslo I, nekov podľa prípony a kyslík má vždy -II. H^IN^VO^-II. 3.Vzorec si rozdelíme na kladnú a zápornú časť. H^IN^V|O^-II. 4.Sčítam oxidačné čísla v kladnej časti I+V=VI 5.Súčet oxidačných čísel v kladnej časti sa musí byť opačný oxidačnému číslu v zápornej časti(číslice rovnaké, znamienko opačné). Stále platí že horné z dolným násobím, takže koľkokrát šesť je dva? 6:2=3 Číslo za kyslíkom bude 3. 6.Vzorec je HNO₃

Utvor názov HClO₄: 1.Vodík, nekov, kyslík - takže kyselina. 2.Doplníme si oxidačné čísla, ktoré poznáme a vzorec si rozdelíme na kladnú a zápornú časť. H^ICl|O₄^-II 3.Horné z dolným násobím. 4 krát -II je -VIII. 4.Jeden a koľko je osem? 8-1=7 Oxidačné číslo chlóru je VII. 5.Kyselina chloristá.

Lenže čo keď bude súčet v kladnej časti nepárne číslo? V takom prípade si doplníme číslo 2 za vodík.

Utvor vzorec kyseliny sírovej: 1.Napíšeme si značky prvkov: H S O. 2.Doplníme si oxidačné čísla a vzorec rozdelíme na kladnú a zápornú časť: H^IS^VI|O^-II. 3.Súčet kladnej časti je sedem. Nie je deliteľný dvojkou, a preto si za vodík doplním dvojku: H₂^IS^VI|O^-II. 4.Horné z dolným násobím, pravé z ľavým sčitujem: 2xI+VI=VIII 5.Koľkokrát dva je osem? 8:2=4. Za kyslíkom bude číslo 4. Vzorec je H₂SO_4.

Utvor názov H₂CO₃: 1.Vodík, nekov, kyslík - takže kyselina. 2.Doplníme si oxidačné čísla, ktoré poznáme a vzorec rozdelíme na kladnú a zápornú časť: H₂^IC|O₃^-II. 3.Horné s dolným násobím: 2xI=II 3x-II=VI 4.Dva plus čo je šesť? VI-II=IV. Oxidačné číslo uhlíka je IV. 5.Kyselina uhličitá

Ku prídavnému menu, ktoré obsahuje viac ako jeden atóm daného nekovu v molekule pridávame grécku číslovkovú predponu. Napríklad kyselina disírová-H₂S₂O₇. Aby názov kyseliny jednoznačne zodpovedal jej vzorcu, priradíme k nemu predponu skladajúcu sa z gréckej číslovky a slova hydrogen. Napríklad kyselina trihidrogenfosforečná-H₃PO₄.

Soli kyslíkatých kyselín

Soli kyslíkatých kyselín sú zlúčeniny, ktoré tvorí katión kovu alebo amónny katión a anión kyslíkatej kyseliny. Náboj aniónu sa rovná počtu vodíkov, ktorý bol odobratý.

Ich názov sa skladá z dvoch slov: 1.Podstatné meno s príponou -an, ktoré vyjadruje danú kyselinu. Keď v ňom odstránime -n a pridáme dĺžeň na a, získame názov kyseliny. Výnimkou je však prípona -ová, ktorá je celá nahradená príponou -an(takže nie sírovan, ale síran). 2.Prídavné meno s príponou podľa kladného oxidačného čísla, ktoré vyjadruje daný katión.

Ako odvodiť od názvu vzorec

Od názvu odvodíme vzorec podľa tohto postupu: 1.Urobíme si vzorec danej kyseliny. 2.Odpíšeme si anión a zistíme si jeho nábojové číslo. Nábojové číslo sa rovná počtu vodíkov, ktoré boli kyseline odobraté. 3.Napíšeme si katión a jeho oxidačné číslo, ktoré sa v katióne nepodvojených solí rovná nábojovému. 4.Medzi katiónom a aniónom platí krížové pravidlo.

Utvor vzorec síranu železitého: 1.Utvoríme si vzorec kyseliny sírovej H₂SO_4. 2.Odpíšeme si anión a zistíme si jeho nábojové číslo. Kyselina má 2 vodíky, anión nula vodíkov, 0-2=-2, čiže náboj je 2-. SO₄^2-. 3.Napíšeme si ku vzorcu železitý katión(Fe³⁺) Fe^III(SO₄)^-II. 4.Pomocou krížového pravidla odvodíme čísla za značkou a zátvorkou čísla Fe₂(SO₄)₃

Ako odvodiť od vzorca názov

1. Zistíme si nábojové číslo aniónu. Síranový anión(SO₄) má nábojové číslo 2-, uhličitanový anión(CO₃) má tiež nábojové číslo 2-, fosforečnanový anión(PO₄) má nábojové číslo 3- a všetky ostatné anióny majú nábojové číslo 1-.
2. Pomocou nábojového čísla aniónu a oxidačného čísla kyslíka(-II) vypočítame oxidačné číslo daného nekovu(súčet oxidačných čísel v ióne sa rovná nábojovému číslu iónu, nezabudnúť na "horné z dolným násobím a pravé z ľavým sčitujem").
3. Nekov a jeho koncovka podľa oxidačného čísla tvoria prídavné meno názvu danej kyseliny. Pridáme k nemu koncovku -an a máme podstatné meno názvu soli.
4. Prídavné meno názvu soli je odvodené od katiónu a má príponu podľa kladného oxidačného čísla. Vzhľadom na to, že platí krížové pravidlo, toto číslo sa rovná číslu za zátvorkou aniónu. Ak tam nie je žiadne číslo, tak je tam nepísané číslo 1.

Vybrané zložitejšie anorganické zlúčeniny

Hydrogensloli

Hydrogensoli sú soli, ktorým ostal atóm vodíka. Počet atómov vodíka v hydrogensoli musí byť menší, ako je počet atómov vodíka v danej kyseline. Názvy hydrogensolí sa tvoria tak, že pred názov soli sa pridá predpona hydrogen-. V prípade že obsahuje dva vodíky, tak predpona dihydrogen-. Vo vzorci sa náboj aniónu rovná počtu vodíkov, ktorý bol kyseline odobratý.

Vytvor vzorec hydrogenuhličitanu vápenatého: 1.Urobíme si vzorec kyseliny uhličitej H₂CO₃. 2.Vyberieme si z neho anión a jeden vodík HCO₃. 3.Doplníme si katión a napíšeme nábojové čísla Ca²⁺HCO₃^1-. 4.Pomocou krížového pravidla doplníme čísla Ca(HCO₃)₂.

Podvojené soli

Podvojené soli sú soli, ktoré obsahujú v katióne viac kovov. Vo vzorci zapisujeme tieto kovy v abecednom poradí ich značiek. Napríklad kremičitan hlinito-draselný(AlKSiO₄).

Hydráty solí

Hydráty solí sú soli, ktoré obsahujú naviazané molekuly vody. K názvu soli je pridaná grécka číslovková predpona a slovo hydrát(napríklad pentahydrát síranu meďnatého). Vo vzorci hydrátov solí je napísaný vzorec soli, potom bodka, potom stechiometrický koeficient(veľké číslo) a H₂O. Napríklad hemihydrát síranu vápenatého bude CuSO₄•0,5H₂O.